,,Čo sa to tam v diaľke blyští? Aha, to je len sklo...‘‘
Okolo nás, teda i mňa aj tých ostatných, sa blyští naozaj všeličo. Otvorím schránku a v nej pekne nablýskaný účet, doma otvorím učebnicu fyziky, ktorá sa naraz začne lesknúť tak, že ju radšej zavriem. Oh, sorry, veď tento článok má byť predsa o hudbe a nie o mojich oslnivých príhodách, takže radšej už začnem.
Všetko je to ,,na h****‘‘. Napríklad varenie či pečenie v kuchyni. Nemôžete si myslieť, že keď do jablkového koláča dáte hocijaké jablká, hoci aj také, o ktorých by sa už mohlo písať v učebnici dejepisu, či také hnilé, že ešte aj tie najhoršie červy by v nich odmietli vŕtať tunely, a dáte to do trúby, len nech je to už upečené, že vám z toho vzíde chutný a výživný koláč. Vyberiete ho z trúby a vyzerá tak krásne, že ho obdivujete hodnú chvíľu. No nakoniec neodoláte a zažiada sa vám odrezať si len malý kúsok. Ste celí happy, no to len dovtedy, kým sa vám ten všetok hnus nedostane do ,,huby‘‘. S kyslým výrazom na tvári ho hádžete do najbližšieho koša na odpadky a to, čo sa do vás predsa len dostalo, sa snažíte dostať zo seba na WC (veď viete, ako). Naleteli ste opäť na ,,výhodný nákup‘‘ a vám sa už nechce zvracať, ale skôr ,,strčiť‘‘ dáždnik do istého otvoru a tam ho otvoriť tomu ,,hovadu‘‘, ktoré vám to predalo. V tom rozrušení (p)odpálite náhodou dom s cigaretou, ktorá vám vypadla na nový ,,zaručene ohňovzdorný‘‘ koberec. Zhorí celý a vy ste takí nešťastní a tak sa hanbíte, že si želáte odísť niekde na púšť a tam zostať, navždy ukrytý pred svetom.
Aha! Zjavila sa ,,žena pre všetko‘‘, to znamená veštica Teodora skrížená s Gandalfom a vy sa v okamihu ocitáte na púšti počas mrazivej noci. Hľadíte na oblohu plnú hviezd a náhle sa naľakáte. Neberúc do úvahy, že sa k vám blíži banda levov, ktoré chcú svojim mláďatám doniesť nejaký malý olovrant a vy ste práve najbližšie, zbadáte na oblohe prapodivný úkaz. Hviezdy v krátkych intervaloch vznikajú, krásne žiaria, potom zrazu zhasnú a už nikdy viac nezasvietia. Trochu pootočíte svoju ,,mozgovňu‘‘, zbadáte Severku a súhvezdia, ktoré poznáte (Veľký a Malý Voz, Orion,...)a pýtate sa (to z tej nudy na púšti a pár sekúnd pred možným rozdaním sa medzi tlamy jednotlivých levov), prečo tie najžiarivejšie hviezdy hasnú tak rýchlo a prečo Severka stále žiari, ako zhaslo vaše nadšenie z krásneho jablčníka. Levy už slintajú. Už svitá. Ako vás tak tie levy vidia, že radšej si nájdu inú korisť, lebo vraj keby doniesli niečo také vyziabnuté svojim polovičkám, tie by ich strašne ,,zvozili‘‘.
,,V diaľke sa niečo blyští a vyzerá to na diamant alebo aspoň na vodu.‘‘, poviete si a bežíte ako o preteky k svojmu cieľu. Dobehnete celí uťahaní k cieľu a namiesto toho vidíte usušenú kostru a vedľa nej kúsok skla. Pre informáciu, bol to dobrodruh, vám nápadne podobný a vyzerá to tak, že jeho asi posledné slová boli: ,,Ďakujem vám, že ste sa mnou živili, preťal som si žily,...‘‘. Unavení a asi po stý krát obalamutení a oklamaní sa rozhodnete sušiť sa tu s ním.
Tak tento sen by sa mal snívať každému, kto je aspoň trochu známy vo svete hudby a už si myslí, že je big boss. Hneď by si dotyčný(-á) rozmyslel(a), či to o sebe bude tak nahlas ,,vyhukovať‘‘.
BITTER END.
