Mojaľadová kráľovná
Moje srdce nebolí, keď priznať sa mám,
že za jediný pohľad na Teba i vlastnú dušu dám,
ja, démon z pekla, moja čierna duša je bledá,
to preto, že vidí anjela z neba,
chce sa mi za tebou vzlietnuť,
no zanikli mi krídla,
keby tu tak Pegas bol, hneď nechal by som hozapriahnuť,
týmito veršami volám ťa, mesačná víla,
pomôž mi otvoriť bránu do môjho vnútra, aby somsvoje city Najdrahšej odhalil,
ó, mocný B-že, daj mi dostatok síl.
Ty si kráska a ja som zviera,
no niekde pod povrchom, v srdci, láska k Tebe mocnýmiprúdmi vyviera,
uprostred lúky pestrofarebnej žiari ruža červená,
a aj keď tŕne máš, moje myšlienky sa Ťa stáledotýkajú, krásna ľadová kráľovná,
oči sťa topás hnedé a sladké ako med,
sú vraj zrkadlom duše a otvárajú cestu do jejhlbín,
dovoľ mi do nich nazrieť, nech sa naše pohľadystretnú,
a ty v tých mojich uvidíš, že prestalironiť slzy, lebo v Tebe vidia niečo cennejšie ako celý svet,
akúsi žiaru tisícich lúčov Slnka, čo rozohnajúvšetky chmáry,
vďaka ním z najkrutejšej zimy prebúdzam sav noc letnú,
city ľadové a srdce z kameňa,
jediný Tvoj úsmev moje vnútro na veľký plameňpremieňa,
príď bližšie a prijmi ho z mojich dlaní,
či už vzbĺkne aj v Tebe a nás oboch spáli,
alebo mi ho vráť späť a ja si hov spomienkach uchovám,
nezahas ho, prosím, nech svetlo a teplo prinášanám.
Každý deň Ťa vidím, hľadám v temnote vlastnýchmyšlienok,
keď som Ti najviac nablízku, už ani ďalej byťnemôžem,
dávno chcelo sa zo mňa von predrať vyznanie vrúcne,
a razom by azda skutočnosť stala sa zo sna,z noci by svitol deň,
no moje ústa akoby spútané boli oceľou mocne,
vôľa Ťa znova uzrieť dáva mi vnútornú silu, aby somsa vlastnému strachu postavil na odpor,
Tvoja zmyselnosť robí ma slobodným ajv najťažších okovách,
ak aj Ty cítiš to isté ku mne, opadnú akobyneexistovali nikdy predtým,
sľubujem Ti lásku, chytím Ťa za ruku a budem Ťasprevádzať aj v čiernych temnotách,
a keď Ťa svet opustí, ja pri tebe zostanemposledným,
únavu nevnímajme, naplňme sa silou,
buďme si navzájom srdca polovicami, kde môžeexistovať len jedna s tou druhou.
Hlavu moju napĺňaš, žilami vo mne prúdiš stále,
rozum zdravý strácam, tlkot srdca ovládať neviem,
chce sa mi rozprávať slovami plnými láskya nehy,
no žiadne nepoznám, lebo mne vždy odoprené boli,
namiesto lieku do rán dostávalo sa mi soli,
tá najväčšia z nich je hlbšia ako ostatné, nemážiadne brehy,
pomôcť mi môžeš už len Ty, anjel s bielymikrídlami, s Tvojou ochranou všetko znesiem,
aj keď môj život visí na vlásku, si svetielko silné,i keď malé,
hroznú spúšť, najchladnejšiu zimu si spôsobila, aleja sa nikdy nenahnevám,
i ten najhorší kút sveta s Tebou je lepšíako byť v rajskej záhrade celkom sám,
v nehostinnom kraji Tvoja chladná krásahreje,
vlasy trochu bledšie než noc, no tvár sťa polárnažiara je nádherná,
po mnohých rokoch na sebe badám, že prvýkrát sa odšťastia smejem,
zo všetkých hviezd na nebi volím si Teba, mojaľadová kráľovná.